
OBEC ČACHTICE
Juhozápadne od Nového Mesta nad Váhom, na rozhraní Malých a Bielych Karpát leží obec Čachtice. Nad obcou sa týči zrúcanina hradu opradená povesťami, ktoré i dnes vyvolávajú zimomriavky.
Dávne osídlenie Čachtíc dokazujú početné archeologické nálezy z neolitu, z mladšej doby bronzovej, či z obdobia rímskej ríše. Prvá písomná zmienka o obci je v listine Belu IV. z roku 1248 pod názvom Čekče. Vtedy patrili pod nitrianske vojvodcovstvo. V roku 1392 dostala obec výsady s trhovým a jarmočným právom. Na konci 16. storočia bola obec spustošená počas tureckých vpádov. Najdôležitejšou udalosťou, ktorá sa odohrala v Čachticiach a nezmazateľne sa zapísala do histórie slovenského národa bola posledná, IV. sednica literárneho spolku TATRÍN, ktorá sa konala na tunajšej fare v dňoch 9. a 10. augusta 1847. Zástupcovia dvoch rozdielnych vierovyznaní prijali pozvanie katolíckeho kňaza Jozefa Urbanovského. Tu sa dohodli a prejavili jednotnú vôľu povýšiť na spisovnú reč slovenčinu. V Čachticiach sa teda snúbi dávnoveká história smutne preslávená zločinmi Alžbety Bátoriovej, panej Čachtického hradu, s novodobou históriou, významným krokom Štúrovcov - položením základov spisovného jazyka Slovákov. Kým po krvilačnej panej Čachtického hradu zostali iba ruiny jej panstva, Čachtická fara s pamätnou tabuľou nám stále pripomína túto udalosť spred 167 rokov, tak významnú pre náš národ.
V náučných slovníkoch a bibliografiách vydaných v uplynulých storočiach v rôznych jazykoch, sú Čachtice uvádzané ako mestečko, či veľká obec poľnohospodárskeho charakteru, s právom poriadať výkladné a dobytčie jarmoky. Zhodne sa zmieňujú o vynikajúcich vinohradníckych pivniciach, akých široko ďaleko nevidieť. Je zaujímavé, že za niektorými kamennými lisovňami a pivnicami sa nachádzali chodby – katakomby, ktoré mali vlastnosť tajných priestorov a slúžili ako úkryty pre ľudí a iste aj ich majetky, či náboženské ciele. Najrozsiahlejšie boli priestory Na doline pod záhradou Nádašdyovcov. Vykopané do žltej hliny – spraše, s hladkými stenami, románskymi a gotickými klenbami. Tieto priestory neboli nikdy štátom chránené. Dnes o nich hovoríme ako o bývalých pamiatkach, pretože sú na mnohých miestach vrátane vchodov zasypané a nebezpečné pre návštevníka.
V súčastnej dobe pomohol svojim filmom opäť zviditeľniť túto malebnú obec režisér Juraj Jakubisko, ktorý poskytol iný pohľad na dejiny. Čachtice sa tak stali známe nielen doma, ale i v zahraničí.Táto malebná obec taka bohatá na históriu a prekrásnu prírodu patrí medzi najzaujímavejšie na Slovensku.